Choď na obsah Choď na menu
 


 Minikurz romštiny - 1. lekce


Khatar san Roma? Odkud jste Romové?
Avl´am Prahatar. Přijeli jsme z Prahy.

 


Rodas amara famel´ija. Hledáme své příbuzné.
Bešen varekhaj paš e karčma. Bydlí někde u restaurace /hospody/.

 


Tumen na džanen kaj bešel o Bango? Vy nevíte kde bydlí Bango?
Džan upre le foroha. Běžte dál nahoru do města.
Čaces odoj bešel Bango tam opravdu bydlí.
Palikerav. Děkuji.

 

Chlapec: Ty tady studuješ?
O čhavo: Tu sikhľuves ke kaja škola (sikhaďi)?
Dívka: Ano, jazyky. Studuji angličtinu a romštinu.
E čhaj: He, o čhiba. Sikľuvav anglicko the romaňi čhib.
Chlapec: A v kterém jsi ročníku?
O čhavo: Savo berš sikľuves?
Dívka: Ve třetím. Co studuješ ty?
E čhaj: Trito berš. U so sikľuves tu?

 

Chlapec: Já jsem teď dokončil střední školu a chtěl bych studovat na této fakultě psychologii.
O čhavo: Me akana kerďom e maškarutňi škola the mek kamav te sikľuvel e psychologia pre kaja fakulta.
Dívka: To je skvělé, přeji ti hodně štěstí.
E čhaj: Ta oda but mištes. Te aves bachtalo.
Chlapec: Díky moc.
O čhavo: But paľikerav.


Dívka: Málem jsem zapomněla. Jmenuji se Erika Gadžorová. A jak se jmenuješ ty?
E čhaj: Maj pobisterďomas. Vičinen man Erika Gadžorová. The sar vičinen tut?
Chlapec: Martin Novák. Těší mě.
O čhavo: Martin Novák. Som rado kaj tut prinďarav.
Dívka: Tak ahoj, musím do třídy. Třeba se budeme příští rok potkávat.
E čhaj: Ta me imar džav, kampel te džal andre trida. Šaj pen adaj oka berš dikhas.
Chlapec: Doufám, ahoj.
O čhavo: Užarava, servus.

Dcera: Proč jdeme zase nakupovat, mami?
E čhaj: Mamo, soske džas pale te cinkerel?
Matka: Musíme přece něco uvařit tátovi. Bude mít hlad, až přijde z práce. Myslím, že uděláme pišot. A bramborovou polévku. Co říkáš?
E daj: Kampel le dadeske te tavel. Sar avela khatar e buťi, ta avela bokhalo. Duminav, kaj keraha pišot the zumin gruľenca. So phenes?


Dcera: Já budu mít taky hlad, mami.
E čhaj: Me avava tiš bokhaľi, mamo.
Matka: Vždyť já vím, neboj, hladovou tě nenechám.
E daj: Me džanav, madara, bokhaľa tut na mukhava.
Dcera: A víš, že přijde na návštěvu i babička s dědou.
E čhaj: Avena tiš e baba le papuha.
Matka: Podej mi tu mouku, Aničko. Tu ne, tu vedle. Díky.
E daj: Pode mange oda jaro, Aničko. Kada na, oka. Paľikerav.


Dcera: Mami, kup mi ještě mléko a něco sladkého, prosím.
E čhaj: Cin mange mek thud the vareso gulo, mangav tut, mamo.
Matka: Dobrá, ale to už je všechno, Aničko. Jdeme zaplatit k pokladně a rychle domů.
E daj: Mištes, aľe oda hin imar savoro, Aničko. Džas te poťinel kije pokladňa u sidžaras khere.
Dcera: A můžu ti pomáhat s vařením?
E čhaj: Šaj tavav tuha mamo?
Matka: Jistě, bez tebe bych to nezvládla.
E daj: Ta na, korkori bi na džanavas sa te kerel.

Chlapec: Ahoj, jak se ti líbí ta hudba?
O čhavo: Servus, so phenes, sar bašaven?
Dívka: Jsou super, těším se na vystoupení maďarských muzikantů.
E čhaj: Hine super, ča užarav sar bašavena o ungrika lavutara.
Chlapec: Já jsem Martin. Dáš si něco k pití?
O čhavo: Vičinen man Martin. Kames dareso te pijel?
Dívka: Těší mě, Eva. Díky, dala bych si džus.
E čhaj: Me som Eva. Paľikerav, kamav te pijel džusos.


Chlapec: Jsi na Khamoru poprvé?
O čhavo: Sal pro Khamoro perševar?
Dívka: Ne, chodím sem pravidelně, vždycky si tu skvěle zatancuju.
E čhaj: Na, phirav furt, sar avav, mištes mange khelav.
Chlapec: Tak to jdeme zkusit, co říkáš?
O čhavo: Ta šaj probaľinas, so phenes?


Chlapec: Je vidět, že tě tanec baví. Fakt ti to jde skvěle.
O čhavo: Dikhav, kaj rado kheles. Fajnes, mištes tuke džal.
Dívka: Díky, tobě taky.
E čhaj: Paľikerav, tuke tiš.

Chlapec: Ahoj Iveto, fajn, že už jsi tady. Můžeme vyrazit.
O čhavo: Servus Iveto, mištes hoj sal adaj. Imar šaj džas.
Dívka: Kam mě vlastně chceš vzít, Jožko?
E čhaj: Kaj kames manca te džal, Jožku?
Chlapec: Do lesa. Pár kamarádů a já tam pořádáme takovou soutěž.
O čhavo: Andro veš. Mire amala the me keras suťaža.


Chlapec: Tady to je. Vidíš ten strom? Tak u toho máme schovanou zprávu.
O čhavo: Kadaj oda. Dikhes kada kašt? Ta paš leste hin vareso garudo. Varesavi zprava.
Dívka: Jakou zprávu? Kdo nám ji tady nechal?
E čhaj: Savi zprava? Ko la amenge adaj mukhľa?
Chlapec: Zašifrovanou. Copak to neznáš? Takhle se o prázdninách přece snaží děti bavit.
O čhavo: Hiňi kerďi avka, kaj ňiko te na džanel so hin odoj pisimen. Šifraha. Tu na prinďares? Kavka pen o čhavore predal o prazdňini bavinen.
Dívka: Ne, ještě jsem se nikdy podobné bojové hry nezúčastnila.
E čhaj: Na, mek šoha ňikda kajso maribnaskero baviben na bavinavas.


Dívka: Tak ukaž, co je tam napsáno? Co musíme udělat?
E čhaj: Ta sikhav, so hin odoj pisimen? So musaj te keras?
Chlapec: Najít poklad. Podle těch šipek musí být někde tady.
O čhavo: Mušinas te arakhel o barvaľipen. Pal kala šipki avla varekhaj adaj.
Dívka: Tady, podívej! Jééé, ta krásná knížka o historii Romů.
E čhaj: Kadaj, dikh! Jaaaj, odi šukar genďi pal Romengeri historia.

Poslechni, Haňo, té tvé holce to jako nevěstě ale sluší.
Šun Haňo, tiri čhaj na ajsi šukar sar bori.
Sluší, sluší. A podívej, jak krásného a hodného muže si bere!
Ačhel lake, ačhel. Dik, savo šukar the lačho rom la lel romňake!


Mami, teta Agáta vypadá jako kvíteček! A co jsi jí vlastně koupila?
Mamo, e bibi Agáta dičhol avri sar luluďica! U so lake cinďal?
Kočárek, Jeníku, jistě ho co nevidět bude potřebovat.
E koča, Janču, či lake maj na kampela.


Julku, já se tak bojím! Budeš mě milovat celý život?
Julo, me avka darav! Na preačheha man šoha te kamel?
Agátko, ženo moje krásná, budu a naše děti taky!
Agatko, romňi miri šukar, kamava tut the amare čhavoren!

Jé, Eriko, dnes budeme hrát různé hry. Těšíš se?
Samozřejmě, Honzíku. Nejraději plavu, ale baví mě i hry s míčem.
Jaj Eriko, adaďives pen bavinaha. So phenes, lošaľos?
Sar te na, Janču. Rado andro paňi plavinav, aľe tiš man rado bavinav la loptaha.


Honzíku, podívej, moc mi to nejde!
To musíš takhle, Eriko, já tě to naučím.
Janču dikh, na džal mange mištes!
Oda kampel te kerel kavka, Eriko, sikhavava tuke.


Eriko, víš, já se trochu bojím vody.
Proč, Honzíku?
Voda je báječná.
Já tě naučím plavat!
Eriko, me čeporo le paňestar darav.
Soske, Janču.
Andro paňi hin mištes.
Me tut sikhavava te plavinel!

Tak, Josífku, ať se ti první den ve škole líbí.Ve dvanáct si pro tebe přijdu.
Mami, trochu se bojím, ale snad se mi bude ve škole líbit.
Bude, Josífku, neboj se. Škola je moc důležitá.
Ta Jožku, te el tiro peršo ďives andre škola šukar.
Sar avela deštheduj ori, ta vaš tute avava.
Mamo, čeporo darav, no kamav, kaj pes mange odoj te pačisaľola.
Pačisaľola, ma dara. E škola hiňi but angluňi.

 
Tak děti, moc vás tady vítám.
Doufám, že na sebe budete hodné.
Rodiče vám jistě řekli, co pro vás škola znamená.
Já se budu moc snažit, abychom spolu dobře vycházeli.
Čhavorale, aven bachtale.
Kamav te dikhel, hoj pen rado dikhena.
O daja the o dada tumenge phenenas, sar hin e škola angluňi na?
Me tumen savoro sikhavava the šaj amen savore lačhes ľikeras.


Já jsem Maruška a bydlím nedaleko. A ty?
Já jsem Josífek, bydlím kousek od tebe. Moje maminka zná tvoji.
Víš co, Josífku. Tady máš pro štěstí slona.
Ty jsi, hodná, Maruško. Taky ti přinesu nějaký dárek. Hned zítra.
Me som e Marija, bešav na dur adarig. U tu?
Man vičinen Jožku, bešav na dur paš tute. Miri daj prindžarel tira da.
Džanes so, Jožku. Kadaj tut dav le elefantos, mi tuke anel but bacht.
Tu sal lačhi, Maruško. Anava tuke tiš o darunkos. Maj tajsa.

Co se děje, proč je vás tu tolik?
Copak ty nevíš? Za pár dní bude výročí revoluce.
So pes ačhiľas, soske tumen hin kade ajci džene?
Soda, tu na džanes? Pal varesave ďivesa ela leperiben, sar sas revolucija.

 
Jaké revoluce? Myslíš tu 17. listopadu 1989?
Jasně. Tu v roce 1989. Studenti tenkrát pomohli pádu komunismu.
Savi revolucija? Tu dumines kodi, so sas andro berš 1989?
He. Kodi so sas andro berš 1989.
O studenta angomis kerenas buťi opre koda, te na avel andre kadi them o komunismus.


A co tu připravujete? Budeme slavit?
Taky. Hlavně ale pozveme do škol ty studenty, kteří u tohoto tenkrát byli.
A so kade keren? Amen giľavaha u khelaha?
Tiš.
Aľe perše kamas, kaj te aven andre školi kola studenta, so pašal koda angomis sas.

Honzík: Tati, podívej, jak letí, to je krása!
Tatínek: To mám radost, že se ti to líbí, Honzíku. Já pouštěl draky taky rád.
O Honzikus: Dado, dikh, sar urňisaľol, savo šukariben!
O Dadoro: Me som rado, hoj pes tuke pačisaľol, Honziku. Me tiš rado mukavas o draki.

 
Honzík: A neměl by mít ten můj drak jméno, tati?
Tatínek: Hmm, asi ano, jak mu budeš říkat?
Honzík: Dežínek, Dežínek. Prostě takový milý hlupáček!
O Honzikus: U na kampel mire drakoske o nav, dado?
O Dadoro: Hmm, šaj les avel, sar les vičineha?
O Honzikus: Dežinku, Dežinku. Kajso kedvešno dilinoro!


Tatínek: Honzíku, už musíš mít hlad. Podívej, co nám maminka připravila!
Honzík: Ano, mám. Jako vlk! Mňam a zítra budeme zase pouštět draka!
O Dadoro: Honziku, imar tut musaj te lel bokh. Dikh, so amenge e dajori taďas!
O Honzikus: He, hin man. Som bokhalo sar ruv. Lačho! U tajsa pale mukhaha o drakos.

Julka: Dědo, máš rád vánoce?
Děda: Ano, Julinko, a moc! Máme stromeček, všichni se sejdeme. Ježíšek přinese dárky.
E Julka: Papu, rado dikhes e karačoňa:
O papus: He, Julinko, u sar! Hin amen kaštoro, savore pes sdžas. O Jezuskus amenge anela diňipena.

 
Julka: A babi, jak pozná Ježíšek, že má přinést dárek na tuto adresu?
Babička: Vždyť mu přece každý rok píšeš a on pozná, odkud.
O E Julka: U babo, sar prindžarel o Jezuskus, hoj kade bešas, hoj amenge khere anel diňipena?
E Baba: Sem leske sako berš irines u kolestar prindžarel, kaj bešes.


Julka: A co si přejete pod stromečkem najít vy?
Oba: Rádi bychom fotoaparát. Víš, všechno bychom si vyfotili.A ty?
Julka: Já? Já si přeju obrovskou panenku a dětský počítač. A hlavně šťastné a veselé vánoce s vámi všemi!
E Julka: U so kamen tel o stromikos the arakhel tumen duj džene?
 So dujdžene: Amen bi rado chudľan fotoaparatos. Džanes, savoro bi peske foťinďam avri. U tu?
E Julka: Me? Me tel o stromikos kamav the arakhel bari naninka u čhavorikano kompjutros. U bachtaľi u lošaľi karačoňa savore tumenca.